SR-Hlohovec-zámok-prednáška-
HLOHOVEC: Na zámku pôjdu Po stopách strateného grófa Jozefa Erdödyho
Hlohovec 20. februára 2016 (TASR) – Náučné popoludnie Po stopách strateného grófa Jozefa Erdödyho pripravili na nedeľu 21. februára aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Zámok Hlohovec. V rekonštruovaných renesančných priestoroch hlohovského zámku bude o bývalom majiteľovi panstva hovoriť riaditeľ Vlastivedného múzea Jozef Urminský.
Podujatie nadväzuje na rad aktivít, ktorými sa OZ snaží oživiť túto národnú kultúrnu pamiatku. Zámok v Hlohovci je majetkom mesta, ktoré však nemá prostriedky na jeho celkovú náročnú rekonštrukciu, hľadá preto vhodného investora. OZ koncom minulého roka za prostriedky programu Obnovme si svoj dom, z 2% daní a podpory podnikateľských subjektov dokončilo vyčistenie a opravu časti prízemných priestorov, ktoré sprístupnilo s víziou konania kultúrnych podujatí i inštalovania expozície o dejinách zámku. Uhorský kancelár a minister Jozef Erdödy (1754-1824) sa pričinil o zveľadenie nielen zámku, ale aj zámockého parku, ktorému dal jeho dnešnú podobu s terasami a vzácnymi platanmi, postavil empírové divadlo (1802), jazdiareň, stajne, veľký skleník. V roku 1802 ho navštívil v Hlohovci cisár František II. Erdödyho druhá manželka Alžbeta, rodená Meyerová, bola správkyňou hlohovského panstva i k nemu patriacich kúpeľov Piešťany od smrti manžela od roku.1824 až do roku 1855.Monumentálny barokový zámok je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou Hlohovca. Na jeho mieste stál voľakedy Hlohovský hrad, vybudovaný v 10. storočí na starom slovanskom hradisku. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zastával hrad v 12. a 13. storočí funkciu strážneho objektu. Od roku 1205 až do roku 1312 patril hrad Abovcom, neskôr Matúšovi Čákovi a rodu Thurzovcov. V roku 1720 prichádzajú na scénu Erdödyovci.
SR-Hlohovec-zámok-obnovené-
HLOHOVEC: Dobrovoľníci obnovili časť zámku, navzájom sa inšpirujú
Hlohovec 27. novembra 2015 (TASR) – Na zámku v Hlohovci otvoria v sobotu 28. novembra zrekonštruované renesančné priestory. Je to jeden z prvých krokov na obnovu roky chátrajúceho historického objektu, ktorý je vo vlastníctve mesta. Za myšlienkou jeho znovu oživenia stojí občianske združenie (OZ) Zámok Hlohovec. Na tieto práce získalo prostriedky z programu Obnovme si svoj dom, z 2% daní, podporili ho miestni podnikatelia. V spolupráci s úradom práce zamestnali v rámci programu na renováciu kultúrneho dedičstva sedem pracovníkov, stovky hodín odpracovali dobrovoľníci.
Priestory, ktoré sprístupnia pre verejnosť, slúžili kedysi ako hospodárske a rozlohou zhruba 130 m2 tvoria asi päť percent celkovej rozlohy zámku. Podľa predsedníčky OZ Jany Kvantovej do jari budúceho roka by ich mali vybaviť expozíciou o dejinách zámku, ktorú pripraví Vlastivedné múzeum v Hlohovci. „Sme veľmi radi, že sa nám to podarilo. Vstupujeme zároveň do druhej etapy, pustíme sa zase s ľuďmi cez úrad práce do obnovy zázemia pre expozíciu a potom, ak sa nám podarí získať grant, začneme na prácach v bývalej zámockej kuchyni,“ povedala Kvantová pre TASR. Na slávnostnom otvorení renesančných miestností by sa podľa jej slov mali stretnúť aj s dobrovoľníkmi z Galanty, ktorí opravujú neogotický kaštieľ, s ľuďmi z Holíča, kde sa postupne renovuje zámok. Záujem prejavili aj zanietenci zo Zlatých Moraviec, ktorí sa chcú pustiť do Župného domu. „Vieme sa navzájom inšpirovať a poradiť si, to je cenné,“ konštatovala Kvantová.
OZ Zámok Hlohovec sa snaží vrátiť život zámku, ktorý naposledy slúžil ako reedukačný ústav a teraz sa mesto už niekoľko rokov snaží nájsť pre neho nového majiteľa. Samospráva pred krátkym časom investovala do opravy jeho strechy, no súčasne je v rokovaní s jedným záujemcom, ktorý chce urobiť zo zámku hotel pre solventnú zahraničnú, najmä seniorskú klientelu. „Chceme dokázať, že zámok vieme postupne s vlastnými prostriedkami a ľuďmi obnoviť aj my,“ dodala Kvantová.
Monumentálny barokový objekt, obklopený rozsiahlym parkom s francúzskymi terasami a vzácnymi drevinami, je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou Hlohovca. Na jeho mieste stál voľakedy Hlohovský hrad, vybudovaný v 10. storočí na starom slovanskom hradisku. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zastával hrad v 12. a 13. storočí funkciu strážneho objektu. Od roku 1205 až do roku 1312 patril hrad Abovcom, neskôr Matúšovi Čákovi a rodu Thurzovcov. V roku 1720 prichádzajú na scénu Erdödyovci, ktorí iniciovali prestavbu hradu do jeho súčasnej podoby.
HLOHOVEC: Zámok dostali do prenájmu dobrovoľníci
Hlohovec 2. mája 2016 (TASR) – Novým hospodárom na zámku v Hlohovci sa stalo občianske združenie (OZ), ktoré sa už dlhšie snaží o oživenie tejto národnej kultúrnej pamiatky. Zámok dosiaľ spravovalo mesto cez svoje mestské kultúrne centrum, o ďalší chod objektu sa budú starať dobrovoľníci z OZ Zámok Hlohovec.
Nájomná zmluva medzi mestom a OZ je uzatvorená na dobu neurčitú. „Mesto ako vlastník a správca zámku má záujem svoj majetok zhodnocovať a zároveň zachovať kontinuitu aktivít OZ, ktoré zámku prinavrátilo život. Účelom novej nájomnej zmluvy je revitalizácia, údržba, opravy, reštaurovanie a rekonštrukcia zámku s cieľom jeho postupnej obnovy a rozvoja pamiatky. Tiež pokračovanie v organizovaní kultúrnych a spoločenských akcií a dobrovoľníckej činnosti,“ informovala TASR hovorkyňa mesta Hlohovec Zuzana Hrinková Siebenstichová.
Prenájom však podľa nej neznamená koniec záchranných a rekonštrukčných prác zo strany mesta. Mesto Hlohovec aktuálne rekonštruuje celú strechu pamiatky v hodnote 400.000 eur. „Plánujeme tiež doriešiť odvodnenie múru a statiku bastionu tak, aby bol celý objekt zo stavebno-technického hľadiska stabilizovaný. Následne pripravíme vlastný plán revitalizácie celého areálu. Vznikne tak časový priestor na hľadanie možností externého financovania obnovy zámku a priľahlého areálu, či na rokovania s prípadnými ďalšími investormi,“ dodala hovorkyňa. V súčasnosti riešia v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci aj možnosť získania dotácie na rekonštrukciu objektu jazdiarne, ktorú múzeum využíva ako depozitár.
OZ sa o zámok stará dlhodobejšie. Napríklad koncom minulého roka za prostriedky programu Obnovme si svoj dom, z 2% daní a podpory podnikateľských subjektov dokončilo vyčistenie a opravu časti prízemných priestorov, ktoré sprístupnilo s víziou konania kultúrnych podujatí i inštalovania expozície o dejinách zámku, konajú sa v ňou priebežne počas roka rôzne kultúrne aktivity, smerujúce k oživeniu záujmu o pamiatku.
Barokový zámok je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou Hlohovca. Na jeho mieste stál voľakedy Hlohovský hrad, vybudovaný v 10. storočí na slovanskom hradisku. Od roku 1720 ho vlastnili Erdödyovci, ktorí ho zveľadili. Naposledy slúžil ako reedukačný ústav.
Zámok vydal kus svojej histórie aj list chovancovi polepšovne
Lenka Štepaneková, júl 2015, trnava.sme.sk
Občianske združenie Zámok Hlohovec sa už druhým rokom snaží o záchranu hlohovskej dominanty. Okolie i interiér zámku vyčistili a pustili sa aj do obnovy dvoch renesančných miestností na prízemí.
HLOHOVEC. Len pred pár rokmi pôsobil zámok v Hlohovci ako dom hrôzy. Spustnutá budova, porozbíjané okná a tony odpadu, ktoré sa hromadili nielen vonku, ale aj vo vnútri vzácnej kultúrnej pamiatky.
Múry, ktoré pamätajú slávne šľachtické rody Thurzovcov či Erdődyovcov, vlhli po neodborných zásahoch z čias socializmu, nepridala im ani dažďová voda, ktorá sa po krádeži liatinovej rúry valila zo strechy rovno na nádvorie a do suterénu.
Dnes sa hlohovský zámok vďaka niekoľkým nadšencom a podpore mesta i samotných Hlohovčanov opäť spamätáva. Občianske združenie Zámok Hlohovec získalo pred pár mesiacmi dokonca grant od ministerstva kultúry na obnovu dvoch renesančných miestností.
Hotové by mali byť do konca októbra a bude v nich priestor pre expozíciu, ktorá predstaví bohatú históriu zámku i okolia.
Začínali brigádami
S myšlienkou založiť občianske združenie na záchranu zámku prišla rodená Hlohovčanka Jana Kvantová ešte v roku 2013. Keď sa po takmer dvadsiatich rokoch vrátila do svojho rodiska a videla, v akom je zámok stave, rozhodla sa, že to tak nenechá.
„Naposledy som zámok navštívila v 90. rokoch počas zámockej púte. Mám veľký vzťah k historickým stavbám a keď som ho po takom dlhom čase videla schátraný, nedalo mi to. Oslovila som niekoľko ľudí rôznych profesií a predstavila im myšlienku občianskeho združenia. Súhlasili a združenie tak v decembri 2013 oficiálne vzniklo,“ hovorí Kvantová.
Medzi ich prvé úlohy patrilo vyčistiť zámok od náletových drevín a odpadu, ktorý sa tu nahromadil. „Zo zámku sme vyviezli takmer tridsať plných kontajnerov. Dostali sa sem vandali a bezdomovci, svoj podiel na tom mal aj bývalý kastelán,“ hovorí Kvantová.
Pokračovali zasklievaním okien, aby sa po zámockých oknách viac nepreháňal vietor a holuby. Vlani sa im podarilo tiež dorobiť chýbajúcu časť dažďovej kanalizácie a zabrániť tak vode, aby vytápala pivnice a nádvorie.
Pod dozorom pamiatkarov
Všetky práce, ktoré ľudia z občianskeho združenia za pomoci miestnych dobrovoľníkov počas dobrovoľníckych brigád urobili, schválil Krajský pamiatkový úrad v Trnave. Rovnako spolupracujú s trnavskými pamiatkarmi aj pri obnove renesančných miestností, ktorú v súčasnosti vykonávajú zamestnanci občianskeho združenia.
„Vždy vo štvrtok mávame so zástupcom krajského pamiatkového úradu Rastislavom Petrovičom kontrolný deň, na ktorom si povieme čo sa urobilo a čo budeme robiť ďalej. Vzájomná komunikácia je veľmi dôležitá,“ vysvetľuje Kvantová.
Dôležité sú tiež dobré vzťahy reštaurátormi, s ktorými úzko spolupracujú pri obnove pôvodných klenieb. Zrekonštruujú aj podlahy a elektroinštaláciu, aby nič nebránilo sprístupneniu miestností pre verejnosť.
Peniaze z dvoch percent
Na rekonštrukciu zámku dostalo Občianske združenie Zámok Hlohovec od ministerstva kultúry osemtisíc eur, mesto pridalo ďalších 1200 eur. Obnova jednej miestnosti s rozlohou asi 25 metrov štvorcových však stojí pätnásť tisíc.
„Napriek tomu, že peniaze z ministerstva na rekonštrukciu nepostačujú, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nám ju podarí uskutočniť. Veľmi nám pri tom pomohli samotní Hlohovčania a peniaze, ktoré nám poslali prostredníctvom dvoch percent daní.
Zatiaľ nám prišlo asi desaťtisíc eur, suma však nie je konečná,“ povedala Kvantová, ktorá okrem toho, že je predsedníčkou občianskeho združenia, robí tiež pri opravách stavebný dozor. Prácu na zámku totiž v rámci tohto projektu našlo sedem nezamestnaných.
Zámok plný prekvapení
Pri opravách na zámku sa Jana Kvantová ani jej ľudia rozhodne nenudia. Každý deň je pre nich malým dobrodružstvom, pri ktorom vždy objavia niečo nové.
Tým, že sa miestnosti snažia dať do pôvodného stavu, musia sa najprv popasovať so socialistickými kabrincami (kameninovými kachličkami, pozn. red.), ktorými je celý exteriér obložený.
„Na prízemí sa nám podarilo nájsť časti pôvodného gotického hradu. Keď sme odkryli steny, odhalili sme veľa pôvodných prvkov, ktorých datovanie siaha do najstarších čias existenciu zámku. Po rekonštrukcii budú v interiéri zrejme aj priznané,“ hovorí Kvantová.
Okrem toho našli dobovú strieľňu i kúreniská, otvory z chodby, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí v jednotlivých miestnostiach. Páni tak mohli vo svojich komnatách sedieť v teple bez toho, aby ich sluhovia vyrušovali alebo ich zaprášili od popola.
„Našli sme aj nejaké obaly od mlieka či konzervy z čias, keď tu bol reedukačný ústav. Dokonca aj list jednému z chovancov z roku 1981. Pamiatkari nám povedali, že ho máme zachovať, že o dvadsať rokov to už bude história,“ smeje sa Kvantová.
Dýcha životom
Najväčšia vec, ktorá sa podľa Kvantovej na zámku podarila, je jeho oživenie. „Zámok začal žiť, dýcha to tam ľuďmi, nie je to viac len spustnutá budova na kopci. Teším sa, že zámok otvára brány pre Hlohovčanov, pre deti,“ hovorí Kvantová.
Tým, ktorí prídu a zastihnú tu pracovnú čatu, vraj rada poukazuje minimálne nádvorie a kaplnku. Vstúpiť dnu však môžu Hlohovčania aj turisti aj plánovane, minimálne štyrikrát do roka.
„Robievame Jarné slávnosti, Leto na zámku, Jeseň na zámku počas Michalského jarmoku a tento rok bude už druhý ročník akcie Vianoce na zámku. Medzi Hlohovčanmi bol o ne veľký záujem, vlani nám prišlo päťtisíc ľudí, čo sme vôbec nečakali,“ uzatvára Kvantová.
Zdroj: trnava.sme.sk/c/7954070/zamok-vydal-kus-historie-aj-list-chovancovi-polepsovne.html
RÁDIO REGINA: Hlohovský zámok dostáva novú tvár
Martin Jurčo, 07. máj 2015, Rádio Regina
Hlohovský zámok je spojený so šľachtickým rodom Erdödyovcov. Toto ich nádherné sídlo vidno ešte dnes - ak prechádzate vlakom okolo Leopoldova alebo autom po diaľnici. Bohužiaľ, dominanta roky chátra. Pred pätnástimi rokmi sa z rozsiahleho objektu vysťahovali chovanci reedukačného domova a odvtedy zostal napospas rôznym vandalom. Tí poškodzovali okná a vnútorné zariadenie, a tak sa ničila aj celá stavba. Postupne sa však veci začínajú meniť. Ako? O tom nám povie viac Martin Jurčo.
Audio súbor na vypočutie: cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0005/000598/00059810-1-Wwd6.mp3
Dnes popoludní sme v Rádiu Regina na návšteve na zámku v Hlohovci. No nerozprávame sa s kontesami či šľachticmi v krásnych róbach, ale s členmi občianskeho združenia Zámok. Zatiaľ boli v pracovnom a snažia sa aspoň po malých kúskoch vracať Hlohovskému zámku zašlý lesk. Na nedávnej akcii sa prvé otvorenie zámku stretlo s nevídaným záujmom. Martinovi Jurčovi povedala viac predsedníčka občianskeho združenia Zámok Hlohovec Jana Kvantová.
Audio súbor na vypočutie: cdn.srv.rtvs.sk/a520/audio/00/0005/000598/00059809-1-4jel.mp3
Zdroj: ba.regina.rtvs.sk/clanky/z-regionov/79802/hlohovsky-zamok-dostava-novu-tvar
Hlohovecký zámok čaká rekonštrukcia: Vytvoria sa aj pracovné miesta!
Erik Bojničan, 13. apríl 2015, Dnes24.sk
O hlohovský zámok, ktorý dlhé roky chátral začala starať skupina ľudí, ktorým jeho osud nie je ľahostajný. Snaha priniesla ovocie v podobe dotácie od Ministerstva kultúry, sú však aj ďalšie plány.
Občianske združenie Zámok Hlohovec prevzalo iniciatívu ohľadom dominanty mesta v roku 2013. Odvtedy sa na zámku spravilo naozaj mnoho práce. Verejné brigády sa tešia hojnej účasti a náš zámok ožil aj po kultúrnej stránke. Koncom minulého roka bola zavŕšením celoročnej snahy výnimočná verejná akcia Vianoce na Zámku. V súčastnosti prebiehajú prípravy na Jarné slávnosti na zámku, ktoré sú v pláne 2. mája.
Ako nás informoval podpredseda združenia Peter Hudák, žiadosť o finančnú dotáciu Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom je určená na záchranné práce v renesančných miestností. V pláne je podľa Hudáka aj obnovu interiéru, v ktorom vznikne expozícia o dejinách zámku.
„Ministerstvo kultúry SR nám pridelilo dotáciu vo výške 8.000 eur na podporu realizácie projektu s názvom „Zámok Hlohovec – obnova renesančných miestností na prízemí“. V súvislosti s touto dotáciou OZ Zámok Hlohovec vytvorí 6 pracovných miest a uzavrie pracovný pomer na dobu určitú s vybranými 6 uchádzačmi, ktorí sú v evidencii úradu práce,“ uviedla predsedníčka združenia Jana Kvantová.
Podľa Kvantovej má OZ Zámok Hlohovec v pláne získať ešte ďalšie dotácie, ktoré by mohli pomôcť so záchranou renesančných miestností.
Zdroj: hlohovec.dnes24.sk/hlohovecky-zamok-caka-rekonstrukcia-vytvoria-sa-aj-pracovne-miesta-202655
Desiatky dobrovoľníkov venovali sobotu hlohoveckému zámku: Pozrite, čo všetko stihli!
Erik Bojničan, 23. marec 2015, Dnes24.sk
Hlohovský zámok otvoril svoje brány pre verejnosť, ktorá prišla pomôcť prvý krát v tomto roku. Čo všetko sa podarilo spraviť a čo sa chystáte najbližšie?
V sobotu bolo v Zámockej záhrade vidieť niekoľko desiatok nadšencov, ktorí si nadstavili budíky napriek tomu, že bol víkend. Motivácia bola jasná, konala sa totiž prvá verejná brigáda na hlohovskom zámku. V dobrej nálade a s úsmevom na perách sa asi 30 dobrovoľníkov zišlo o deviatej hodine ráno. Na programe bolo množstvo práce v okolí zámku aj na nádvorí. S priebehom brigády je spokojná aj predsedníčka Občianskeho združenia Zámok Hlohovec Jana Kvantová, podľa ktorej slov sa podarilo urobiť 90% toho, čo bolo naplánované. „Prvoradé bolo odstránenie náletových drevín, vzhľadom na to, že na to bolo rozhodnutie od krajského pamiatkového úradu,“ vysvetľuje Kvantová.
Ďalej sa podľa slov predsedníčky OZ Zámok Hlohovec upratoval svah – teda čiernej skládky, ktorá je tam vytvorená. „To sa bohužiaľ nedalo stihnúť. Je tam toho veľa,“ dodala Kvantová k znečistenému okoliu. Vyzbierať sa podarilo viac ako štyridsať vriec najrôznejšieho odpadu. Najbližšia verejná brigáda bude v sobotu 11. apríla, kedy bude prebiehať úprava nádvoria k Jarným slávnostiam na zámku, ktoré sú na programe 2. mája.
Fotoriport: Vianoce na zámku
AV, 15. december 2014, frastackenoviny.sk
V sobotu 13.12.2014 sa v našom meste diali veľké veci. Hlohovská dominanta, ktorá dlhé roky chátrala, opäť ožila. Občianske združenie Zámok Hlohovec pripravilo v spolupráci s dobrovoľníkmi a sponzormi veľkolepú akciu "Vianoce na zámku", ktorá prilákala viac ako 5 000 ľudí. Pozrite sa s nami ako to vyzeralo:
Zdroj: frastackenoviny.sk/aktualne/tema/item/1207-fotoriport-vianoce-na-zamku
Prehliadka zámku: Počas jarmoku ho navštívilo vyše 900 ľudí
Lucia Hausknechtová, 07. november 2014, frastackenoviny.sk
Posledný septembrový víkend sa tradične v našom meste konal Michalský jarmok. Ulice preplnené ľuďmi zastavujúcich sa pri stánkoch, vôňa cigánskej či burčiak, to všetko patrí k tejto akcii. Okrem programu, ktorý jarmok ponúkal, ste mali možnosť počas týchto dní navštíviť aj hlohovský zámok. Jeho brány sa počas víkendu otvorili návštevníkom presne štyrikrát vďaka Občianskemu združeniu Zámok Hlohovec. To zorganizovalo so súhlasom mesta Hlohovec otvorenie zámku pre širokú verejnosť, ktorá nemá možnosť počas roka vidieť priestory za múrmi zámku.
Hlohovčanov a ľudí z okolia táto možnosť veľmi nadchla, čo bolo vidieť aj na počte návštevníkov. Za dva dni, počas štyroch vstupov, prešlo bránami zámku takmer 900 ľudí. Vstupy sa konali v sobotu a v nedeľu o 10.30 a 14.30 hod. Najviac návštevníkov prilákalo slnečné počasie a zaujímavý program na poslednom nedeľnom vstupe, kedy sa nádvorie zámku zaplnilo takmer do posledného miesta.
Pri vstupe do zámku ste mohli prispieť do kasičky dobrovoľným príspevkom na opravu zámku. „Vďaka štedrosti návštevníkov sa formou dobrovoľného príspevku vyzbieralo až 1 230 eur. Ďalšie finančné prostriedky, spolu 367 eur, sme získali z predaja spomienkových predmetov. Časť peňazí plánujeme investovať do sanačných a stabilizačných prác na zámku tak ako doteraz. Väčší objem prostriedkov investujeme do zmysluplných revitalizačných projektov, ktorých cieľom je návrat kultúrneho života a otvorenie zámku pre verejnosť. Veríme, že v spolupráci s Mestom Hlohovec vytvoríme dôstojný stánok reprezentujúci našu bohatú minulosť, kultúru a tradície. Všetky informácie o našich aktivitách, vrátane použitia vyzbieraných peňazí, zverejňujeme na facebookovej stránke pod názvom Občianske združenie Zámok Hlohovec," uvádza Peter Hudák, podpredseda združenia.
Otvorenie zámku sprevádzal aj zaujímavý program, ktorým bol výklad riaditeľa Vlastivedného múzea Jozefa Urminského o histórii zámku či dobrovoľníci v historických kostýmoch, ktorí dotvorili atmosféru podujatia. Najskôr sa návštevníkom prihovorila v krásnej dobovej róbe predsedníčka Občianskeho združenia Zámok Hlohovec Jana Kvantová, ktorá všetkých privítala a povedala pár slov o občianskom združení a plánoch, ktoré chystajú do budúcna.
Po jej slovách nasledoval už odborný výklad Jozefa Urminského, ktorý spomenul niekoľko faktov o stavbe ako takej, kým prešiel k pre verejnosť zaujímavejšej časti o obyvateľoch zámku. O každom povedal zaujímavosti a výklad bol o to pútavejší, že počas predstavovania jednotlivých panovníkov sa dobrovoľníci ukazovali v historických kostýmoch. Tým mali ľudia oveľa lepšiu predstavu, v akom období panovali. Okrem výkladu mali ľudia možnosť nahliadnuť do sprístupnených častí zámku. „Súčasťou programu bola prehliadka nádvoria, kaplnky a časti druhého podlažia, v ktorom sa nachádzali reprezentačné sály a komnata, kde prespal cisár František Jozef I. pri návšteve Hlohovca. Keďže osobitný dôraz kladieme vždy na bezpečnosť, návštevníkov sme v našom sprievode vpustili len do tých častí zámku, kde im nehrozilo žiadne riziko zranenia," dodáva Hudák.
Ako väčšina akcií s dobrým úmyslom, ani táto by sa nezaobišla bez ochotných dobrovoľníkov. Tí v historických kostýmoch umocnili atmosféru zámku a priniesli ducha, ktorý sa už stratil medzi opustenými múrmi. Veľkou mierou sa podieľali dobrovoľníci z Divadelnej spoločnosti dobrých kamarátov a okrem členov združenia sa do akcie aktívne zapojilo 19 dobrovoľníkov.
Jedným z dobrovoľníkov bola aj študentka Mária, ktorá pomohla práve tým, že vystupovala v historickom kostýme Alžbety Bavorskej, známej skôr ako Sissi, manželky Františka Jozefa. „Som rada, že sa niečo takéto začalo organizovať, a ľudia tak mohli viac spoznať zámok a jeho históriu, a taktiež mali možnosť ho vidieť po dlhých rokoch," povedala.
Vďaka patrí aj dobrovoľníkom, ktorí pomáhajú občianskemu združeniu aj mimo propagačných akcií a pravidelne ho chodia čistiť a upratovať. Bez nich by sa táto akcia konať nemohla.
Organizátori tohto podujatia mali byť oprávnene na čo hrdí. Bolo vidieť, že Hlohovčania majú záujem dozvedieť sa o našej dominante mesta niečo viac a v budúcnosti by opäť radi privítali podujatia podobného typu. Nadšení boli nielen návštevníci, ale aj dobrovoľníci z občianskeho združenia. „Nenahraditeľný bol pocit, keď sme uvideli, že vďaka nášmu dlhodobému úsiliu a pomoci dobrovoľníkov, stálych partnerov a štedrých sponzorov, zavládla na zámku pozitívna energia, ktorú so sebou priniesli stovky Hlohovčanov a ich priateľov. Zdalo sa, že zámok opäť dýchal pulzujúcim životom. Bolo nám potešením vypočuť si spomienky pamätníkov a pozorovať radosť detí a ich rodičov. Záujem ľudí vnímame ako potvrdenie nášho osobného záväzku, aby sme znova zorganizovali podobné kultúrne podujatia. Zároveň si uvedomujeme, že v budúcnosti musíme odstrániť niektoré organizačno-technické nedostatky, ktoré sa vyskytli. V každom prípade je to dobrá škola života," povedal P. Hudák.
Občianske združenie Zámok Hlohovec tvoria ľudia rôzneho veku a profesijného zamerania, nadšenci s úprimnou snahou zachrániť a obnoviť čaro dominanty nášho mesta, ktorá je zároveň súčasťou národného kultúrneho dedičstva. „Naše združenie vzniklo ako nezávislá a nepolitická občianska iniciatíva opierajúca sa o pomoc dobrovoľníkov. V spolupráci s vlastníkom zámku, mestom Hlohovec, sa ho snažíme zachrániť, obnoviť a nájsť jeho zmysluplné využitie tak, aby slúžil širokej verejnosti a dôstojne reprezentoval mesto, v ktorom žijeme," dodáva P. Hudák.
Zámok sa v rámci projektu Nádej pre zámok Hlohovec úspešne uchádzal o grant vo výške 900 eur v programe Naše Mesto 2014 Nadácie Pontis. Časť sumy chce občianske združenie venovať do propagačných materiálov o zámku a časť dať na nevyhnutý reštaurátorsky výskum. „V súčasnosti sme podali žiadosť do ďalších grantových programov. Snažíme sa využiť každú jednu príležitosť na to, aby sme krok po kroku zachránili a obnovili zámok," hovorí na záver podpredseda združenia P. Hudák.
Nádej pre hlohovský zámok
JD, Foto: RD, arch., Život v Hlohovci 3/2014
Zámok v Hlohovci – dominanta, na ktorú by mohli byť obyvatelia mesta hrdí. Mohli, no zatiaľ nie sú. Takmer ako v rozprávke o jeho obnovu sa pokúšali aristokrati i vlastník. Zatiaľ však spí a čaká na svoju záchranu. Nádej však zomiera posledná.
Majitelia zámku
Pôvodne stredoveký hrad, pochádzajúci z 11. storočia, sa spomína už v Zoborskej listine. Postupom storočí patril mocným feudálnym rodom, sídlili tu Ujlakyovci, Turzovci, Forgáčovci a Erdödyovci. Práve Erdödyovci hrad prestavali na pohodlné panské sídlo a obývali ho až do roku 1945, kedy ho museli opustiť a bol im skonfiškovaný v prospech Československého štátu. Zámok sa potom určitý čas využíval pre armádu a od roku 1951 slúžil pre výchovný ústav pre mládež. Po odsťahovaní sa chovancov reedukačného ústavu v roku 1999, prejavilo o zámok záujem Aristokratické združenie Slovenska. Zámer však nevyšiel. V roku 2002 Mesto Hlohovec získalo od štátu zámok do svojho vlastníctva. Aristokrati chceli zámok kúpiť a zrekonštruovať, nedokázali však preukázať dostatok financií na rekonštrukčné práce. Mesto sa vtedy rozhodlo od zmluvy o budúcej zmluve na kúpu zámku odstúpiť.
Mesto zvažovalo možnosť prevodu zámku, resp. jeho využívanie, súkromným záujemcom. V roku 2013 nepredložil Mestu Hlohovec žiadny záujemca konkrétny návrh. Pri rokovaniach boli prezentované podmienky mesta, a to akceptovanie zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej by bol dohodnutý rozsah rekonštrukčných prác a termín ich realizácie, vyčlenenie a dokladovanie účelových prostriedkov na rekonštrukciu zo strany záujemcu. Potenciálny záujemca mal zároveň umožniť prístup do areálu Zámockej záhrady pre verejnosť počas celého roka a do areálu zámku po ukončení jeho obnovy minimálne trikrát v roku. Taktiež bola stanovená podmienka, aby mesto mohlo využívať časť areálu na reprezentačné účely a možnosť odpredaja areálu až po ukončení rekonštrukčných prác. Udialo by sa tak iba na základe schválenia prevodu vlastníctva mestským zastupiteľstvom, v súlade so zákonmi o obecnom zriadení a o majetku obcí.
Technický stav zámku
Zámok už roky nie je obývaný, chátra a jeho stav je žalostný. Pokusov o jeho rekonštrukciu bolo mnoho. O hlohovský zámok sa v roku 2003 zaujímal aj vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel a pri návšteve v Hlohovci uznal, že tento zámok patrí do kategórie, ktorou by sa ministerstvo malo zaoberať a v rámci programu „Obnovme si svoj dom“ vyčleniť financie na historickú rekonštrukciu. Už v tom čase mnohí konštatovali zlý stav zámku a potrebu jeho rekonštrukcie.
„Z iniciatívy niekoľkých poslancov bol ešte v roku 2003 vypracovaný projekt na rekonštrukciu strechy. Rozpočtové náklady na strechu vtedy predstavovali cca 12 mil. Sk. Nasledujúci rok boli potom z rozpočtu mesta vyčlenené prostriedky v objeme 500 tis. Sk, z čoho sa rekonštrukcia aj začala - z vonkajšej strany na nároží pri vstupe do objektu.“ informuje mestský architekt Ing. arch. Miloslav Drgoň a pokračuje: „Ďalšie prostriedky sa investovali po víchrici v roku 2007, následkom ktorej spadli dva komíny. V tom čase sa potom z vonkajšej strany dokončila strecha východného krídla, nakoľko časť strechy bola týmito komínmi zvalená. Ďalšie prostriedky súviseli už len s lokálnymi opravami v častiach, kde pri búrke alebo veternej smršti prišlo k lokálnym haváriám.“
Na opravu zámku Mesto Hlohovec vynaložilo ďalšie prostriedky: „V roku 2009 to bola čiastka 16 506,81 € ako spolufinancovanie opravy strechy a na externý manažment projektu vo výške 2 023 €. V roku 2010 boli uhradené výdavky vo výške 2 749,50 € na základe nariadenia Krajského pamiatkového úradu (zabezpečovacie práce na upevnenie empírovej maľby s podkladom k nosnej konštrukcii v rožnej miestnosti na treťom nadzemnom podlaží severného krídla zámku). V uvedenom roku boli vynaložené finančné prostriedky v čiastke 7 350 € na prieskum interiéru zámku a na spracovanie projektovej dokumentácie rekonštrukčných prác v sume 66 878 €. V roku 2011 bol na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu vykonaný architektonicko-historický výskum zámku (vynaložené finančné prostriedky boli vo výške 8 202 €).“ informovala Mgr. Jana Miková z MsÚ.
Zámok je vo veľmi zlom, až havarijnom stave. Všimli si to aj na Krajskom pamiatkovom úrade. „Mesto ako vlastník dostalo v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu ešte z júna minulého roku nariadené vykonať aj niektoré opatrenia na záchranu. Ako prvé je potrebné zrealizovať strechu. Tá, napriek pokusom o opravy nie je robená systematicky. To znamená, že v mieste rekonštrukcie je potrebné zároveň riešiť všetky konštrukcie. Tými sú okrem drevených konštrukcií krovu aj komíny, oplechovania, bleskozvod. Potrebné je začať na najviac poškodených miestach, ktorým je západné nárožie.“ vysvetľuje Milo Drgoň a dodáva: „Zrekonštruovaním strechy sa potom predíde ďalšej devastácii ktorá nastáva na ostatných konštrukciách. Ako druhé je potom potrebné odviesť dažďovú vodu. Tieto dve veci je potrebné urobiť okamžite. Ostatné sa potom už dá rozdeliť na časti.“
Nádeje pre zámok
O celkovú obnovu svojho majetku – zámku sa mesto Hlohovec pokúšalo v minulosti už niekoľkokrát. Primátor Peter Dvoran sa zúčastnil rokovaní s cieľom získania finančných prostriedkov na obnovu zámku, ako i s potenciálnymi záujemcami o jeho kúpu. Objekt zámku je rozsiahly, mesto urobilo kroky jednak v smere jeho záchrany ako celku, i čiastkové kroky.
V roku 2009 a opakovane v roku 2010 bol predložený v rámci výzvy Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoj cestovného ruchu - projekt „Zámok v Hlohovci – Rekonštrukcia – 1. Etapa“. Celkové rozpočtové náklady projektu boli 2 482 790, 82 €, požadovaná výška dotácie 2 358 651,28 €. Jednalo sa o rekonštrukciu časti objektu zámku so zachovaním jeho historickej hodnoty pri zmene jeho využitia na muzeálne a kultúrno-spoločenské účely. Projekt nebol vybraný na realizáciu.
Mesto Hlohovec pod vedením primátora Petra Dvorana v roku 2013 opätovne predložilo žiadosť na Ministerstvo kultúry na rok 2014, ktorej predmetom je poskytnutie prostriedkov na opravu strechy poškodenej nepriaznivým počasím v roku 2013, kedy bola poškodená už obnovená časť strechy. V tomto období je projekt v hodnotiacom procese. Hodnotenie bude uskutočnené v 1. polroku 2014.
S prihliadnutím na aktuálnu výzvu v rámci Regionálneho operačného programu je spracovaný zámer rekonštrukcie časti zámku a v súčasnosti aktualizovaný rozpočet projektu tak, aby ho bolo možné uplatniť v rámci výzvy.
V rozpočte mesta na rok 2014 je navrhovaná čiastka na spolufinancovanie projektu opravy strechy v prípade poskytnutia prostriedkov v rámci programu Obnovme si svoj dom (projekt v hodnotiacom procese), plánované náklady 10 000 €, spoluúčasť mesta 5 %, t. j. 500 €. V prípade schválenia projektu rekonštrukcie v rámci vyhlásenej výzvy budú do rozpočtu zaradené prostriedky podľa konkrétnych podmienok zmluvy.
Myšlienok, túžob i konkrétnych krokov na obnovu zámku v našom meste bolo niekoľko. Nápad založiť občianske združenie na jeho záchranu v minulosti už existoval, no realitou sa stal až koncom minulého roka. Občianske združenie pod názvom Zámok Hlohovec založila Ing. Jana Kvantová: „V lete som sa dostala do zámku kvôli pracovným povinnostiam. Keď som videla, ako to tam vyzerá, bola som zhrozená. Pamätala som si ho spred 18 rokov a súčasná situácia ma pohla k tomu, že naozaj treba s tým niečo robiť. Myšlienka postupne dozrievala, cítila som podporu z rodiny i od ľudí, s ktorými som sa stretla. Oslovila som rôznych ľudí, z rôznych profesií a v novembri sa uskutočnilo prvé stretnutie k založeniu občianskeho združenia. Požiadali sme o pomoc a rady právnikov a v decembri sme podali žiadosť o založenie združenia.“ Dôvod založenia združenia dopĺňa jeho podpredseda Mgr. Peter Hudák, PhD., historik: „Formu občianskeho združenia sme zvolili preto, aby sme nevystupovali len ako aktivisti, ale ako určitá platforma voči rôznym inštitúciám, s ktorými budeme komunikovať. Tiež aby sme mali určitú východiskovú pozíciu aj z pohľadu čerpania finančných prostriedkov z fondov, grantov a na vytváranie projektov.
Cieľom OZ Zámok Hlohovec je zveľadenie a ochrana národnej kultúrnej pamiatky – Kaštieľa v Hlohovci a získavanie finančných zdrojov na tento účel, jeho revitalizácia a tiež Zámockej záhrady a propagačné aktivity. Tieto ciele chce uskutočňovať prostredníctvom získavania finančných zdrojov z dotácií, grantov, sponzorských príspevkov. Tiež bude spolupracovať pri údržbe a prevádzkovaní Kaštieľa v Hlohovci, aktívne sa podieľať na jeho pamiatkovej starostlivosti. „OZ bude nadväzovať kontakty s podobne zameranými združeniami, aby sme čerpali skúsenosti, akým smerom sa uberať. Tiež chceme spolupracovať s inštitúciami zaoberajúcimi sa kultúrou a životom v Hlohovci a samozrejme s mestom ako vlastníkom. V rámci našich možností chceme napomôcť obnove tohto kultúrneho dedičstva.“ dodáva Mgr. Hudák.
V spolupráci so Strednou odbornou školou na Nerudovej ulici je v príprave logo združenia a z dlhodobejšieho hľadiska plánuje združenie aktivizovať miestnu komunitu, aby sa zapojila do obnovy. OZ chce komunikovať svoje aktivity smerom k verejnosti aj prostredníctvom internetu a facebookovej stránky. „Jednou z prvých aktivít, do ktorej sa verejnosť môže zapojiť, bude brigáda v jarných mesiacoch. Oslovili sme Krajský pamiatkový úrad v Trnave, so žiadosťou o výrub náletových drevín a tiež o súhlas na vyčistenie interiéru, odvoz odpadu a udržiavacie práce.“ hovorí Jana Kvantová a dodáva: „Tiež sme požiadali o vypracovanie pamiatkovej správy o stave zámku, ktorá je potrebná pri žiadostiach o dotácie na obnovu.“ Jednou z ďalších foriem, ako sa zapojiť a priložiť ruku k dielu k obnove zámku, je poukázanie 2 % zo zaplatenej dane v nasledujúcom roku.
OZ nemá vlastné prostriedky, aby sa samé pustilo do veľkých projektov. No krok po kroku, v spolupráci s vlastníkom, malými projektmi môžu spoločne revitalizovať a obnoviť niekdajšiu pýchu nášho mesta. „Kultúrne dedičstvo je súčasťou našej identity, chceme upozorniť na to, ktoré tu máme – zámok a ak nebudeme k tomu ľahostajní a budeme sa snažiť ho zachrániť, zachránime vlastnú identitu.“ dodáva na záver Mgr. Hudák.
Zdroj: www.hlohovec.sk/?id_kat_for_menu=5839&module_action__70351__id_clanok=18509